„Táto duchovná praktika sa nazýva Lotosový kvet. Jej zmysel spočíva v nasledovnom. Človek si predstavuje, že do svojho vnútra, do oblasti slnečného pletenca, sadí semienko. A toto malé semienko v ňom klíči vďaka sile Lásky, ktorú vytvoril svojimi pozitívnymi myšlienkami. Teda tým, že človek kontroluje rast tohto kvetu, sa umelo zbavuje negatívnych myšlienok, ktoré sa mu neustále krútia v hlave.“

„A čo, vari my neustále myslíme na zlé?“ spýtal sa Ruslan.

„Samozrejme,“ odpovedal Sensei. „Dobre sa na seba pozrite. Človek veľmi veľa času venuje tomu, že si predstavuje rôzne konfliktné situácie, spomína na niečo negatívne z minulosti, predstavuje si, že sa s niekým škriepi, niekomu niečo dokazuje, ako podvádza, ako sa odpláca, predstavuje si svoje choroby, svoje materiálne straty a tak ďalej. Teda neustále udržiava obraz negatívneho komplexu myšlienok.
A tu sa človek špeciálne, pod vnútornou kontrolou, zbavuje všetkých týchto zlých myšlienok. A čím častejšie bude udržiavať pozitívny obraz, tým rýchlejšie v ňom bude rásť semienko Lásky. Spočiatku si človek predstavuje, že toto semienko klíči, objavuje sa drobná stonka. Potom začína rásť, na stonke sa objavujú lístočky, potom malinký púčik kvietka. A nakoniec, podľa toho, ako veľmi je vyživovaný silou Lásky, samotný púčik rozkvitne v lotos. Lotos má spočiatku zlatistú farbu, ale ako rastie, stáva sa oslnivo bielym.“

„A aký dlhý čas je potrebný na to, aby vyrástol?“ spýtala som sa.

„Ide o to, že u každého človeka je to iné. U jedného to, kým vyrastie, môže trvať roky, u druhého mesiace, u tretieho dni a štvrtému stačí len okamih. Všetko závisí od túžby človeka, od toho, ako sa bude snažiť na sebe pracovať. Treba nielen pestovať tento kvet, ale aj neustále ho podporovať silou svojej Lásky, aby nezvädol a nezahynul. Tento neustály pocit starostlivosti si človek udržiava na podvedomej úrovni, alebo presnejšie povedané, na úrovni kontrolovaného vzdialeného vedomia. Čím viac Lásky dáva človek tomuto kvetu, teda v mysli ho zahŕňa láskou, opatruje ho, chráni pred negatívnym vplyvom okolia, tým viac kvet rastie. Tento kvet sa živí energiou Lásky, zdôrazňujem, vnútornou energiou Lásky. A čím viac je človek v stave Lásky k celému svetu, ku všetkým a všetkému, čo ho obklopuje, tým väčším sa kvet stáva. A ak sa človek začne hnevať, tak kvet slabne, ak sa nechá strhnúť silným hnevom, kvet vädne a chorľavie. Vtedy treba vynaložiť maximálne úsilie na
jeho zotavenie. Je to určitý druh kontroly. A keď tento kvet rozkvitá a začína sa zväčšovať, začína
vydávať namiesto vône vibrácie, takzvané leptóny alebo gravitóny, hovorte im ako chcete, teda energiu Lásky. Človek cíti chvenie okvetných lístkov tohto kvietka, od ktorých vibruje celé jeho telo, celý priestor okolo neho, a tým vyžaruje do sveta Lásku a Harmóniu.“

„A dá sa to nejako pocítiť na fyzickej úrovni?“ spýtal sa Žeňa.

„Áno. Lotos sa prejavuje akoby pálením v slnečnom pletenci, rozlievajúcim sa teplom. Teda tieto pocity vznikajú v oblasti slnečného pletenca, kde sa podľa legiend nachádza duša. Odtiaľ začína prúdiť a uvoľňovať sa teplo. Celý zmysel spočíva v tom, že nech by ste sa nachádzali kdekoľvek, s kýmkoľvek, nech by ste robili a mysleli na čokoľvek, neustále musíte cítiť toto teplo, teplo, ktoré vám, obrazne povedané, zohrieva nielen telo, ale aj dušu. Táto vnútorná koncentrácia Lásky sa nachádza v samotnom kvete. Nakoniec, čím viac sa oň človek stará, oslavuje túto Lásku, tým viac cíti, že tento kvet sa rozrastá, úplne obklopuje jeho telo svojimi okvetnými lístkami, a on je vo vnútri obrovského lotosu. A tu nastáva veľmi dôležitý moment. Keď človek dosiahne to, že ho lotosové lístky začínajú obklopovať zo všetkých strán, tak cíti dva kvety. Jeden vnútri seba, ktorý sa nachádza pod srdcom a zohrieva ho neustále pocitom vnútornej Lásky. Druhý, veľký, akoby astrálny obal tohto kvetu, ktorý obklopuje človeka a na jednej strane vyžaruje vibrácie Lásky do sveta, a na druhej strane chráni samotného človeka pred negatívnym vplyvom iných ľudí. Tu pôsobí zákon príčiny a následku. Keď to poviem jazykom fyziky, dochádza k vlnovému spojeniu. Jednoducho povedané, človek vyžaruje vlny dobra, ktoré mnohonásobne zosilňuje prostredníctvom duše, a tým vytvára blahodarné vlnové pole. Toto energetické pole, ktoré človek neustále cíti a udržiava ho celou svojou Láskou, má zároveň určitý blahodarný vplyv nielen na človeka samotného, ale aj na okolitý svet.“

Čo nastáva vďaka každodennému cvičeniu tejto praktiky? Po prvé, človek neustále kontroluje svoje myšlienky, učí sa sústreďovať na dobro. Preto automaticky nemôže nikomu želať zlo alebo byť zlý. Veď táto praktika prebieha neustále, každý deň a každú sekundu. A je to na celý život. Je to osobitá metóda odpútania sa, pretože so zlými myšlienkami nemožno bojovať násilím. Násilím sa milý nestaneš. Preto sa treba odpútavať. Prichádza negatívna myšlienka, nežiadúca, človek sa sústreďuje na svoj kvet,
začína mu odovzdávať svoju Lásku, teda umelo zabúda na všetko zlé. Alebo prepína svoje vedomie na niečo iné, pozitívne. Ale kvet cíti neustále: keď sa ukladá k spánku, keď sa prebúdza, v noci, vo dne, nech by sa zaoberal čímkoľvek – štúdiom, prácou, športom a tak ďalej. Človek cíti, ako Láska planie v jeho vnútri, ako sa prúdy Lásky šíria v jeho hrudi, rozlievajú sa po jeho tele. Ako ho tento kvet začína hriať zvnútra, pritom takým zvláštnym teplom, božským teplom Lásky. A čím viac jej dáva, tým viac sa
v ňom rodí. Neustále vyžarujúc túto Lásku, človek pozerá na ľudí už z pozície Lásky.

Takže po druhé, čo je veľmi dôležité – človek sa nalaďuje na frekvenciu dobra. A dobro, to je úspech, šťastie, to je zdravie. Je to všetko! Človeku sa zlepšuje nálada, čo sa blahodarne prejavuje na jeho psychike. A práve centrálny nervový systém je hlavným regulátorom životne dôležitých funkcií organizmu. Preto sa táto duchovná praktika v prvom rade prejavuje zlepšením vášho zdravia. Okrem toho sa človeku začína dariť v živote, pretože nachádza zmierenie so všetkými. Nikto sa s ním nechce hádať, všade je vítaný. Nemáva žiadne veľké problémy. Prečo? Pretože, dokonca aj keď v jeho osude dochádza k všelijakým udalostiam, keďže život je život, on ich vníma úplne inak ako obyčajní ľudia. Pretože sa v ňom prebúdza nový pohľad na život, ktorý mu pomáha sformovať najoptimálnejšie riešenie, prijateľné v danej situácii. Pretože v tomto človeku sa prebúdza Múdrosť života...

A po tretie, to najdôležitejšie – v človeku sa prebúdza Duša, začína sa cítiť ako Človek, začína chápať, čo
je to Boh, že Boh je všadeprítomná substancia, a nie fantázia niekoľkých bláznov. Začína cítiť božskú prítomnosť v sebe a znásobovať túto silu svojimi pozitívnymi myšlienkami a pocitmi. Už sa viac necíti osamelý na tomto svete, pretože Boh je v ňom a s ním, cíti jeho skutočnú prítomnosť. Existuje taký výrok: Kto je v Láske, ten je v Bohu a Boh je v ňom, pretože Boh je Láska sama. Je tiež veľmi dôležité, že človek začína cítiť auru kvetu, ktorá sa nachádza v ňom aj okolo neho.“

„A akým spôsobom možno cítiť auru okolo tela?“ opýtal sa Stas.

„Po čase vidíš túto vibráciu okolo seba v podobe slabého žiarenia. Vzduch sa stáva akoby jasnejší a priezračnejší, a tvoje oči vnímajú okolitý svet v intenzívnejších farebných tónoch. A najprekvapujúcejšie je, že aj ľudia začínajú pozorovať na tebe tieto zmeny. Existuje taký ľudový výraz „človek žiari“, „svieti“. Takže toto je žiarenie vlnového poľa, ktoré vytvára Láska samotného človeka. Ľudia naokolo tiež začínajú cítiť toto pole. Je im príjemne, že tento Človek je vedľa nich, oni tiež začínajú cítiť radosť a vnútorné vzrušenie. Mnohí ľudia sa uzdravujú. Nech by boli akokoľvek chorí, v jeho prítomností im za-
čína byť ľahšie. K tomuto človeku sú všetci priťahovaní, otvárajúc mu svoju dušu. To znamená, že ľudia cítia Lásku. Je to otvorená brána Srdca na ceste k Bohu. To je to, o čom hovorili všetci tí Veľkí a čo mal na mysli Ježiš, keď povedal: „Vpusti Boha do srdca svojho.“

Táto duchovná praktika Lotos sa používala od nepamäti. Oddávna sa verilo, že Lotos rodí bohov, v Lotose sa prebúdza Boh. V tom zmysle, že božská podstata – duša – sa prebúdza v Kvete lotosu, v Harmónii a Láske v tvojom vnútri. Veď človek sa neustále stará o svoj kvet, neustále kontroluje svoje myšlienky a pocity, aby Kvet lotosu nezačal vädnúť. 

„Takže tam naozaj vyrastá skutočný kvet?“ spýtal sa prekvapene Slávko.

„Nie. Materiálny kvet tam samozrejme nie je. Je to len akási hra predstavivosti. Tento proces môžeme nazvať rôzne: prebudenie božskej Lásky, dosiahnutie osvietenia, úplné spojenie s Bohom – „mókša“, „dao“, „šintó“. Nazvi to, ako chceš. No všetko sú to len slová a náboženstvo. Ale toto je jednoducho vytvorenie určitého energetického poľa pozitívnou mysľou a citom Lásky človeka, ktoré na jednej strane ovplyvňuje okolitú realitu, a na druhej strane mení vnútornú frekvenciu vnímania mysle samotného človeka.“

„A duša?“ spýtala som sa.

„A duša – to si ty, svojrázny, večný generátor božskej sily, ak chcete, ktorý je ale nutné aktivovať neustálymi myšlienkami o Láske... Niekedy vám porozprávam o duši a jej predurčení podrobnejšie.“

Tu do rozhovoru vstúpil Kosťa: „Hovorili ste, že táto duchovná praktika je veľmi stará. Aká stará?“

Už som hovoril, že existuje tak dlho, ako existuje človek ako vedomý subjekt.“ „Nie, no koľko asi, sedem, desať tisíc rokov?“ „To berieš príliš krátke časové obdobie. Ľudstvo v civilizovanej podobe existovalo už mnohokrát predtým, pričom dokonca s vyspelejšími technológiami, než teraz.
Iná vec je, prečo tieto civilizácie zanikali. Niekedy vám aj o tom porozprávam.“

„No ak je táto praktika taká stará, museli sa o nej v našej civilizácii zachovať aspoň nejaké zmienky.“

„Samozrejme. To, že duchovná praktika Lotosový kvet existovala už skôr, potvrdzujú mnohé staroveké
zdroje. Lotos sa napríklad dával vybraným faraónom Starého Egypta. A ak si otvoríš literatúru s touto tematikou, presvedčíš sa, že v egyptských mýtoch a legendách sa hovorí, že dokonca ich boh Slnka Ra sa zrodil práve z lotosového kvetu. Tento kvet slúžil ako trón, na ktorý usadali Isis, Horus, Osiris.
V starovekých Védach, najstarších hinduistických knihách napísaných ešte v sanskrite, je lotos tiež jed-
nou z hlavných tém. Najmä vzhľadom na to, že Boh má tri hlavné mužské stelesnenia: Brahma - Stvoriteľ, Višnu - Ochranca a Šiva - Ničiteľ, sa hovorí tiež o tomto:

„Z tela boha Višnu vznikol obrovský zlatý lotos, na ktorom bol z lotosu zrodený stvoriteľ Brahma. Rástol zlatý lotos s tisíckami okvetných lístkov a spolu s ním rástol aj Vesmír.“

V Číne, rovnako ako aj v Indii, dodnes predstavuje tento kvet čistotu a nevinnosť. Ľudia spájali s lotosom najlepšie ľudské vlastnosti a túžby. V Číne veria, že na nezvyčajnom „západnom nebi“ je lotosové jazero, a každý kvet, ktorý tam rastie, je spojený s dušou zomrelého človeka: ak bol
človek cnostný, jeho kvet rozkvitá, ak nie – kvet vädne. 

V Grécku sa lotos považuje za rastlinu zasvätenú bohyni Hére. V zlatom slnečnom člne, vyrobenom v tvare lotosu, podnikol jednu zo svojich ciest Herakles. No všetko sú to legendy a mýty, ktoré však nie sú celkom vymyslené. Zrodili sa na základe skutočných faktov sebavýchovy ľudí, vďaka tejto starobylej duchovnej praktike. Jednoducho predtým, keď medzi väčšinou ľudí prevládala živočíšna podstata, Lotosový kvet sa dával len vyvoleným, viac-menej duchovne vyspelým jedincom. A je prirodzené, že ostatní ľudia vnímali potom týchto jedincov ako bohov. Pretože ten, kto v sebe vypestoval Lotos, kto prebudil v sebe dušu, sa v skutočnosti stal Bohu podobným, lebo tvorí v Láske už jedinou svojou myšlienkou. Keď nastal čas duchovného osvietenia väčšiny ľudí, Bódhisattvovia zo Šambaly dali túto duchovnú praktiku Buddhovi. Práve vďaka tejto praktike Lotos, dosiahol Siddhártha Gautama osvietenie, keď sedel pod stromom bódhi. So súhlasom Rigdena, dal Budha toto učenie svojim učeníkom, aby ho ďalej šírili medzi ľuďmi. Žiaľ, ľudia postupom času prekrútili Učenie Budhu a na základe tejto duchovnej praktiky vytvorili celé náboženstvo. To spôsobilo, že si teraz dokonca sami budhisti, vyznávajúc toto náboženstvo, predstavujú svoj raj ako nejaké nezvyčajné miesto, kde sa ľudia, podobne ako Bohovia, rodia na lotosovom kvete. Hľadajú toto miesto, hoci ono sa neustále nachádza vnútri nich samotných. Oni aj z Budhu urobili Boha, hoci v skutočnosti to bol jednoducho Človek, ktorý 
vďaka tejto duchovnej praktike spoznal pravdu. Takže odtiaľ pochádza lotos ako symbol budhizmu, a takisto aj výraz „Budha sedí v lotose“, alebo „Budha stojí v lotose“. Jednoducho on na svojom príklade ukázal ľuďom, čo môže človek dosiahnuť, keď v sebe porazí svoju živočíšnu podstatu. On skutočne spravil mnoho užitočného pre duchovný rozvoj ľudstva, šírením tejto duchovnej praktiky medzi ľuďmi v jej pôvodnej podobe.

Podobnú modlitbu priniesol Ježiš Kristus na prebudenie božskej Lásky.

„A modlitba a meditácia – to je jedno a to isté?“, spýtala sa Tatiana.

„V podstate áno. Modlitba Ježiša „Otče náš“ je to isté. Len je tam všetko trochu všednejšie, ľudia prosia o chlieb a tak ďalej, no hlavný zmysel zostáva rovnaký: človek duchovne vzdeláva sám seba, pestuje v sebe dušu svojou kontrolou myšlienok, svojich želaní, pevnou Vierou a Láskou.

Celkove, Budha, Ježiš, Mohamed a všetci veľkí poznali túto duchovnú praktiku, keďže čerpali z jedného zdroja. Toto im pomáhalo nielen stať sa samými sebou, ale aj pomáhať iným ľuďom spoznávať svoju božskú podstatu. Prečo sa v blízkosti Budhu, Ježiša a Moha meda všetci cítili príjemne? Prečo, ako sa hovorí, „svätí ľudia“ žiaria? Prečo, keď stretávame úplne cudzích ľudí, nechceme od nich odísť? Pretože vyžarujú túto Lásku. Pretože neustále zväčšujú túto silu, silu dobra, silu Lásky, tento božský prejav v človeku. O takých ľuďoch sa hovorí: „V tomto človeku je Boh. A je to naozaj tak.“

„Teda, treba len myslieť s Láskou na tento kvet?“ spýtal sa Andrej.

„Nie, nestačí len sústreďovať sa a premýšľať, no to najdôležitejšie je vyvolávať tento pocit tepla v oblasti slnečného pletenca a neustále ho podporovať svojimi dobrými myšlienkami. Mnohým sa to nemusí podariť hneď. Pretože treba preniknúť do podstaty toho všetkého, predstaviť si to reálnejšie a, ešte raz opakujem, vyvolať si všetky tieto pocity. Prečo zameriavam na toto vašu pozornosť? Pretože, keď si človek vyvoláva tieto pocity, začína ich udržiavať nielen rozumom, ale aj na úrovni podvedomia. To vedie k prebudeniu duše. Tá sa jednoducho nemôže neprebudiť. A čím viac ju budeš živiť svojou Láskou, tým viac sa bude prebúdzať, tým viac sa budeš stávať samým sebou, takým, akým si odvekov vo vnútri, a nie vo vonkajšom smrteľnom obale.“

A po chvíli ticha Sensei dodal:
„Život je príliš krátky, a treba stihnúť duchovnú podstatu v srdci zvelebiť.“

(úryvok z knihy Sensei ze Šambaly. Kniha I.)

Celé texty kníh si môžete stiahnuť ZDARMA:

Sensei ze Šambaly. Kniha I.: 

https://bielylotos.sk/store/product/sensei-zo-%C5%A1ambaly-1-diel

Duchovní praktiky a meditace: 

https://bielylotos.sk/store/product/duchovn%C3%A9-praktiky-a-medit%C3%A1cie-sk