Pozdravujem priatelia, jedna moja kamarátka z USA dnes zverejnila na FB post, v ktorom popísala jej dnešný AHA moment. A v tom som si uvedomila, že takýchto AHA momentov mám plný zošit, že si ich značím, píšem už dlho, no s nikým sa o ne nedelím. A tak som sa dnes rozhodla, že ich prestanem „škrečkovať“ len pre seba, ale sa s vami o ne podelím. Sú väčšinou zo života, z mojej práce nad sebou, pochopenia, ktoré ma vždy hlboko zasiahli, akoby stiahli závoj z mojich očí a po ktorých si v „duchu“ zakričím jedno veľké: AHÁÁÁÁ! Dnes začnem rovno témou: Čo je to tá práca nad sebou? „Práca nad sebou“ bolo pre mňa vždy veľmi čudné pomenovanie snaženia sa byť lepším človekom. Vždy som dumala, prečo používame výraz „práca nad sebou“. Kde nad hlavou? Nedarilo sa mi predstaviť si žiadnu fyzickú prácu, čo by som mohla nad hlavou robiť, aby to súviselo so snahou byť kvalitnejším človekom. Nejako mi to nedávalo zmysel, a tak som veľakrát mávla rukou, že sa nebudem v tom vŕtať, však sa to bežne používa. Keď som našla Znalosti, uvedomila som si, že my ľudia máme dve podstaty. Jedna je živočíšna (naše telo s inštinktami) a druhá duchovná, neviditeľná, pocitová. A práve duchovná zložka – Osobnosť, Svedomie sídli zhruba pol metra nad hlavou. A tu mi to došlo, to veľké AHA, prečo hovoríme PRÁCA NAD SEBOU. Ide teda o zveľaďovanie našej Osobnosti, duchovnej podstaty, konanie podľa Svedomia. A keďže je táto podstata nad fyzickým telom, je to teda taká neviditeľná práca nad svojím telom. . tam trochu vyššie nad hlavou, nad mozgom a teda v inom, ako v rozumovom vnímaní. V pocitovom. P.s. A práca je to ťažká. Snažiť sa v každej chvíli konať podľa svedomia, podľa citu. Lebo ľahšie je nám konať podľa potrieb tela. Ak sa stotožníme s tým, že sme len telo, tak na Svedomie a cit moc pozornosti a času neostane. Tak to mám ja a akoto máte vy? |