Spíš 8 hodín a aj tak sa budíš unavená? Možno nejde o spánok.

Poznáš ten moment, keď sa ráno zobudíš a prvá myšlienka je, že si nespala dosť? A pritom si v posteli bola až osem hodín! Najhoršie na tom je to, že nerozumieš, čo sa vlastne deje. Robíš všetko, o čom sa hovorí, že sa má robiť. Chodíš skôr spať, ubrala si neskorú kávu, skúsila si magnézium. A nič. Takže zostávajú vysvetlenia, ktoré ťa napadnú ako prvé: že je to vek, že sú to hormóny, alebo že s tebou niečo nie je celkom v poriadku.

Chcem ti ponúknuť štvrté vysvetlenie. Bude to kategória, ktorú ti zatiaľ asi nikto neponúkol, a ktorá sa dá merať.

Čo vedci videli na skenoch mozgu po rokoch starostí

Tento rok vyšla štúdia z University College London, ktorá sa opiera o najdlhšie neprerušene bežiacu kohortnú štúdiu v Európe. Sleduje ľudí narodených v roku 1946, prakticky celý ich život. V tejto analýze bolo sledovaných 2 759 ľudí. Pozerala sa na niečo, čo by ťa asi nenapadlo dať do súvislosti s mozgom. 

Na peniaze. Merali, koľko rokov mal človek finančné ťažkosti. Či sa opakovali a či trvali.  Vo veku 53 rokov dosahovali ľudia s väčšou mierou finančných ťažkostí horšie výsledky v dvoch konkrétnych testoch: v slovnej pamäti a v rýchlosti, akou spracovali informácie. Časť z nich išla neskôr, vo veku 69 až 71 rokov, aj na snímku mozgu. U tých, ktorí mali za sebou roky nízkeho príjmu, bol väčší úbytok mozgového tkaniva.

A všimni si, čo presne vedci merali. Počet rokov. Súčet. Autori ponúkajú tri možné mechanizmy: chronický stres, zápalové procesy a kognitívnu záťaž, teda mentálny priestor, ktorý zaberá opakované premýšľanie o nevyriešenej veci. Sú to navrhované mechanizmy, ktoré treba ďalej potvrdiť. 

Jednu vec však urobili dobre. Pri takejto štúdii sa dá vždy namietnuť, že tí ľudia len mali ťažší štart. Chudobnejšie detstvo, menej vzdelania, slabší základ. Autori to preto prepočítali ešte raz, so zohľadnením kognitívnych schopností v detstve, vzdelania aj znevýhodnenia. Súvislosť zostala.

Čo táto štúdia hovorí a čo nie (a je to dôležité)

Povedzme si to presne, lebo na tom záleží. Je to súvislosť. Štúdia nehovorí, že peniaze tie zmeny spôsobili, a rannú únavu neskúmala.

Čo teda ukázala: záťaž, ktorá je tichá, dlhá a nedramatická, sa dá po rokoch nájsť na človeku. Taká záťaž zostane neviditeľná dovtedy, kým ju niekto nezmeria. Tu ju merali štyridsať rokov.

Nemusia to byť len peniaze

Tu prestávam citovať výskum a hovorím za seba, lebo toto už štúdia netvrdí. Tá práca merala peniaze. Mňa zaujíma, čo robí s človekom čokoľvek, k čomu sa v hlave vracia roky a nemá to riešenie na jedno popoludnie. Nevyriešený vzťah. Chorý rodič. Práca, kde sa bojíš o miesto. Rozhodnutie, ktoré odkladáš už veľmi dlho.

Vidím v tom rovnakú šablónu. Časť pozornosti človeka je trvalo obsadená a on si na to zvykol natoľko, že to už za záťaž nepovažuje. Či to telo stojí to isté ako finančná tieseň, nikto nemeral. A keď sa o tom s klientkami rozprávam, väčšinou tú vec stále vedia. Len ju prestali vnímať. 

Výsledok, ktorý sa týka hlavne žien

Tento rok vyšla aj štúdia na 3 873 ľuďoch nad 50 rokov, ktorá sledovala chronický stres a zmeny v kognitívnom výkone. U žien s vyššou mierou chronického stresu bol pokles skóre v testoch pozornosti a jazyka väčší než u mužov. To neznamená, že sa to stane každej. Je to zistenie z jednej štúdie a hovorí o súvislosti, nie o príčine. Je to však jeden z dôvodov, prečo chcem túto tému otvárať aj ženám. 

Prečo máš v piatok prázdnu baterku

Pred pár dňami mi jedna žena napísala vetu, pri ktorej som sa zastavila: „Rada by som prišla na to, ako mať počas dňa rovnakú hladinu energie. Ku koncu týždňa tiež ubúda, ale možno je to tým, že idem na plný plyn celý týždeň.”

To „možno” na konci poznám. Často v ňom už tušíme odpoveď, len sme sa pri nej ešte nezastavili. Na toto štúdiu nemám. Mám len to, čo počujem od klientok rok čo rok. Že im energia ku koncu týždňa akoby dochádzala. A keď sa pýtam, čo v tom týždni robili, odpoveď je často o tom, čo im pritom celý čas bežalo v hlave. .

Tri otázky na tento týždeň

Nepotrebuješ na to aplikáciu ani hodinky. Vezmi si papier a napíš si tri otázky.

• Na čo myslím ráno, keď sa zobudím a ešte som nevstala, čo mi príde na myseľ ako prvé?
• K čomu sa v myšlienkach vraciam aj potom, keď je tá vec akoby vyriešená?
• Čo dôležité pre mňa stále odkladám, lebo teraz na to nie je čas?

Zatiaľ nehľadaj riešenie, len si odpovede všimni a nechaj ich napísané. Tá tretia odpoveď býva najhlbšia a obvykle ukáže niečo, čo by ťa samo nenapadlo.

Kedy ísť k lekárovi

Toto nesmiem vynechať. Ak únava pretrváva, zhoršuje sa alebo ti zasahuje do bežného fungovania, porozprávaj sa o nej s lekárom. Spolu môžete zvážiť možné príčiny a to, či sú potrebné konkrétne vyšetrenia. Stres je len jedno z možných vysvetlení. 

Poznáš niekoho, kto je stále unavený a hovorí, že je to vekom? Pošli jej tento článok.

Nabudúce: prečo samotná vôľa nestačí

V ďalších textoch pôjdem hlbšie. V druhom o tom, prečo sa táto téma najviac týka žien, ktoré sa starajú o druhých. V treťom o tom, prečo na zmenu zaužívaného vzorca nestačí pevné rozhodnutie. A vo štvrtom o tom, čo podľa výskumu môže pomáhať a ako dlho to trvá.

8., 9. a 10. novembra robím trojdňový bezplatný workshop Kam ti uniká energia a čo s tým. Tri večery po 90 minút na Zoome, vždy o 19.00. Budeme sa pozerať na to, čo ti celý deň beží na pozadí. Počas týchto troch večerov si všimneš, ktoré oblasti každodenného života ti berú najviac energie, a premyslíš si prvý krok, ktorým môžeš začať. 

Pozývam ťa. Registrácia je zadarmo a zaberie minútu.