Prečo v strese dávame viac

Pred pár dňami mi jedna žena napísala vetu, pri ktorej som sa zastavila: „Energiu niekedy príliš rozdávam. Uvedomujem si to, ale nie vždy to ustrážim.“ Vie, čo sa deje. Vie, čo by jej pomohlo. A predsa sa v tej chvíli pristihne, že stále dáva druhým ďalej, hoci ide z rezerv.

Asi to poznáš, ja určite, preto sa tou témou zaoberám. Povieš si, že tento týždeň si už nič navyše nezoberieš. A v stredu znova povieš áno. Dlho som si myslela, že je problém s disciplínou, až kým som nenarazila na jednu zaujímavú štúdiu, ktorá mi ukázala zaujímavú súvislosť

Čo ukázala štúdia

Výskumný tím sledoval 94 žien. Časť z nich absolvovala krátku stresovú situáciu: mali hovoriť a počítať pred hodnotiacou komisiou. Druhá časť bola v kontrolnej, menej stresujúcej situácii.

Potom ženy hrali rozhodovacie hry o skutočné peniaze. Výskumníci sledovali napríklad to, koľko peňazí účastníčky zdieľali s druhými a koľko vrátili z toho, čo im peniaze zveril druhý človek.

Výsledok: Ženy po stresovej situácii v týchto hrách viac zdieľali a pomáhali. Štúdia teda zachytila viac prosociálneho správania v konkrétnych hrách po stresovej situácii.

A čo to môže znamenať v bežnom živote?

Tu sa končí opis štúdie a začína moja skúsenosť. Vo svojej práci aj u seba si všímam, že niekedy dávame najviac práve vtedy, keď už je na nás toho priveľa a sme unavené. Nie je to záver tohto výskumu, je to vzorec, ktorý pozorujem v každodenných situáciách.

Možno sa v niektorom z týchto príkladov spoznáš:

• Ak podnikáš: Keď je mesiac slabší, dáš zľavu alebo pridáš bonus navyše. Cenu nezvýšiš, hoci vieš, že by si mala. A práve vtedy peniaze potrebuješ najviac.Vnútorne si z toho smutná.
• Ak vedieš tím: Keď tím nestíha, zoberieš prácu na seba. „Urobím to radšej sama, bude to rýchlejšie.“ Domov odchádzaš posledná. Aj keď je to urobené, neteší ťa to, lebo si šla z rezerv.
• Ak pomáhaš ľuďom ako terapeutka alebo koučka: Sedenie sa natiahne o pol hodiny a o doplatok si nepovieš. Klientkam odpisuješ aj večer alebo cez víkend. Často melieš z posledného.
• Ak učíš alebo pracuješ v zdravotníctve: Zoberieš suplovanie alebo službu navyše za kolegyňu, lebo „niekto to urobiť musí“, hoci sama cítiš, že už nevládzeš.

Skús si všimnúť, kedy sa to deje. Je to v pokojnom období, keď máš dosť síl? Alebo skôr vtedy, keď sa na teba valí priveľa vecí? Ak je to tá druhá možnosť, je to spôsob, akým sa veľa z nás naučilo zvládať tlak. A práve tadiaľ po kúskoch uniká energia.

Jeden malý krok na tento týždeň

Nebudem ti radiť, aby si jednoducho začala hovoriť nie. Niekedy je to ľahšie povedať než urobiť. Skús si pár večerov zapísať jednu vec: Kedy som dnes povedala áno, hoci som sa pri tom necítila dobre? 

Nehodnoť, či to bolo správne. Len si všimni, kedy sa to stalo a čo si vtedy cítila, napríklad napätie v hrudníku, žalúdku, hrdle alebo pleciach. Po týždni si zápisky prečítaj naraz. Možno v nich uvidíš opakujúcu sa situáciu alebo chvíľu, keď je pre teba obzvlášť ťažké zastaviť sa.

Všimnúť si to je prvý krok. Pochopiť, prečo práve tam a kde ti energia uniká ešte, je ten ďalší. Ten urobíme spolu na workshope. 

Pozývam ťa na 3-dňový workshop

8., 9. a 10. novembra organizujem 3-dňový bezplatný workshop Kam ti uniká energia a čo s tým. Tri večery po 90 minút na Zoome, vždy od 19.00. Druhý večer bude práve o tomto: odkedy to tak máš a s čím to súvisí.

Ak si sa v tomto texte našla, pozývam ťa. Registrácia je zadarmo a zaberie minútu.

Štúdia, o ktorej píšem: Bernadetta von Dawans B., Ditzen B., Trueg A., Fischbacher U., Heinrichs M., Effects of acute stress on social behavior in women, Psychoneuroendocrinology, 2019.


Renata Poláková

P. S. Možno ťa zaujme aj minulý blog: Spíš 8 hodín a aj tak sa budíš unavená? Možno nejde o spánok